Nepoznaná
Prezentácia básnickej zbierky Zlaty Matlákovej NEPOZNANÁ sa v spolupráci s Obecným úradom Špačince konala 22.3.2011 v obradnej miestnosti Obecného úradu Špačince.
Hosťom bol grafik, ilustrátor a maliar Emil Sedlák, autor ilustrácií.
Spievali Milka Babková a Marián Makar Mrva
Na gitare hral Marián Makar Mrva
Podujatie moderoval Pavol Tomašovič
Básnická zbierka NEPOZNANÁ
Autor: Zlata Matláková
Ilustroval: Emil Sedlák
Vydavateľstvo: Matica slovenská,2010
ISBN: 9788081150227
Zlata Matláková nie je pre priateľov poézie nepoznaná. Jej osobitné citlivé používanie slova a schopnosť rytmického odkrývania vnútorného sveta je charakteristické pre každú jej doterajšiu básnickú zbierku. Názov tej novej – Nepoznaná, preto môže vyvolať otázku: Aká nepoznaná? Veď jej básne majú svoj osobitý charakter, prirodzenú ženskú citlivosť bez násilnej feminizácie, duchovnosť rešpektujúcu telesnosť, konkrétnosť odkazujúcu k spoločnej skúsenosti.
A predsa jej každá báseň, každá zbierka odhaľuje nepoznané zákutia duše človeka a nastavuje zrkadlo tam, kde to nečakáme. Zlata Matláková slovami odkrýva vytesnené odtiene reality, posúva a odkláňa myslenie z vychodených cestičiek poznania. Svojou tvorbou spochybňuje úzko racionálny prístup k svetu a človeku a tým i jeho statické uchopenie.
Názov novej básnickej zbierky Nepoznaná je preto pre jej tvorbu príznačný, pričom zbierka svojou poetickosťou i schopnosťou vnímať bytie nadväzuje na jej predchádzajúce básne i zborníky, napríklad Kytica za dverami či Rozopnutá duša.
Autorka nás aj v novej zbierke tajomne vťahuje do osídiel vnútorného rytmu odkrývajúc podvedomú harmóniu originálnym vrstvením slov v nečakanom zornom uhle. Od pocitov a toku myslenia k srdcu, od bolesťami a nádejami naplneného srdca k telu, od tela v jeho kráse i fyzickej obmedzenosti k duši, od vzletu duše k nebu a dotknutá pohľadom neba späť zemi. (Zenit, Nádej, Siesta….)
Na zašpinenom chodníku / môže zostať čistý / i zatienený holub. / Tlieskanie detí / ho zdvihne,/ popoletí do priestoru. / Patrí mu i nepatrí
(ukážka z básne Siesta)
Slová vyvierajúce so silných poryvov srdca miestami pretŕhajú zaužívané zoskupenie i konvenčný prúd myslenia, pričom odhaľujú autorkino vlastné vnútro. V bolesti i radosti, s túžbou po spriaznenosti a hlbšom porozumení.
To všetko bez pátosu, násilného hľadania rýmu, mimo klasickej formy a predsa tak blízko srdca, v tak podvedome známej melódii ducha. Poetickosť, ktorá vďaka špecifickému „vnútornému hlasu“ autorky nepotrebuje zovretý vonkajší šat, a tak môže zaznieť vo svojej plnosti. Naplnená je zo strany poetky, no necháva ďalšie nedopovedané pre čitateľa. K poetickému odrazu jej slúžia aforizmy a sentencie Miroslava Danaja. Pôvodné jednoduché výstižné i humorné vety a pointy dostávajú nové rozmery, obzory, odtiene, krídla a smerovania. Sú pre ňu výzvou na odkrývanie nepoznaných rovín a nových súvislostí. Tak ako je každá jej báseň pre priateľov poézie a slova pozvaním, aj nová zbierka pootvára dvere nielen k duši Zlaty Matlákovej, ale k duši každého z nás.
dokorán otvárať ticho / kričať tak nahlas, / až na oblohe / vidieť dva mesiace
(K súhvezdiu Perzeus)
Zdroj: Pavol TOMAŠOVIČ, Novinky z radnice – informačný mesačník mesta Trnavy, Júl 2010
Záznam obrazu – 2 kamery – jedna pevná, jedna voľná
Dĺžka záznamu: 42 minút 11 sekúnd
Pôvodný súbor: SP_110322Pomer strán 16:9
MPEG-2 720 x 576 Video: 25 fps; 720×576 Lower field first; YUV; 5 Mbps Pixel Aspect Ratio: 1,457
Audio: 224 Kbps; 48 000 Hz; 16 Bit